Niečo o mne, mojich psíkoch a o tom ako to celé vlastne začalo...
Ahoj, volám sa Paulína a mám 28 rokov. Narodila som sa v Galante kde žijeme doteraz. Vyštudovala som strednú odbornú školu v Ivanke pri Dunaji (agropodnikanie-kynológia) a momentálne som čerstvou absolventkou Mendelovej univerzity v Brne (odbor zootechnika). Už od svojho narodenia som obklopená zvieratkami, keďže moja staršia sestra Monika bola a aj je veľký zvierací maniak. Doma sme preto vždy mali niekoľko druhov zvierat - od psíkov, mačiek, hadov, myší, potkanov, fretiek až po kozy či sliepky. Monika ma toho naučila neskutočne veľa, za čo som jej nesmierne vďačná a už si svoj život bez zvierat ani neviem predstaviť. Do roku 2004 sme mali doma vždy psíkov bez preukazu o pôvode (PP). Až kým sme s Monikou nepresvedčili maminu na čistokrvného psíka s PP - Sendynku (*2004-†2018) . Sendy bola labradorský retriever a Monika si založila CHS "Serene Sunset". V roku 2007 sme si z Čiech doviezli našu Jessynku (Hylda Erebia Manto- papillon, *2007) a o rok neskôr sme si z vrhu "B" nechali Buffynku (Buffy Serene Sunset - Labradorský retriever, *2008). V tomto roku sme kúpili nášmu tatimu do firmy nášho Lucifera (Ares Karpatská svorka - Československý vlčiak, *2008-†2020). V roku 2010 sme si doviezli nakoniec aj nášho Libka (Mr. Liberio Porubský květ - Papillon, *2010). To je taká stručná história "našich spoločných" psíkov. Monika sa o pár rokov odsťahovala aj s labradorkami do Prahy kde žije dodnes. a my s maminou si dnes bačujeme iba s Libkom, Jesskou, mojimi dievčatami o ktorých píšem kúsok nižšie a okrem psíkov máme doma ešte sliepočky :)...
Prečo a ako práve samojed?
Nakoľko som na strednej škole študovala kynológiu, rozhodla som sa že si kúpim psíka, ktorý bude iba môj... Začala som hľadať vhodné plemeno, nechcela som Nemeckého ovčiaka alebo Labradorského retrievera, veď takého psíka má každý... A vtedy som si uvedomila že chcem psíka ktorý bude krásny, poslušný, nebude v každom dvore, bude mať svoju hlavu ale v neposlednom rade bude mať úžasnú povahu. Ako som si prezerala psie plemená, z ničoho nič mi v hlave naskočil obrázok toho krásneho vždy usmiateho bieleho "samojeda" a povedala som si, že by bolo krásne, mať psíka s ktorým by som sa neustále usmievala :)... A tak som začala s hľadaním dobrej chovateľskej stanice, ktorá plánuje šteniatka po pekných a zdravých rodičoch. Po nie moc dlhom hľadaní, som našla CHS Xsara´s hope kde práve plánovali šteniatka na nasledujúci rok, a tak som sa odhodlala napísať im e-mail (ktorého znenie nájdete aj na mojom blogu TU). Bola som vo veľkom napätí nakoľko som vtedy mala asi iba 15 rokov a nevedela som, či s tým náhodou nebude problém, poprípade či budem schopná si na šteniatko našetriť. Po dlllhej dobe čakania a neustáleho kontrolovania si e-mailov mi cinkol mail od chovateľky Emily Múdrej z CHS Xsara´s hope. Moje srdce takmer explodovalo od šťastia, že som sa jej ako záujemkyňa o šteniatko pozdávala. A tak po roku šetrenia si, som sa konečne dočkala, a moja vysnívaná Violka bola na svete!
O tom ako sa pomaly rozrastáme...
A tak k nám prišlo naše prvé samojedské šteniatko Violet (Celestial Calypso Xsara´s hope). Ako Violka rástla, prišiel čas ísť na kontrolné vyšetrenia ktoré boli potrebné k uchovneniu. Po prvom vyšetrení však prišla pre mňa rana pod pás... Violke bola zistená goniodysplasia (dedičné ochorenie očí). A vtedy sa mi "zrútil" celý môj svet, veď som sa tak tešila ako si po dokonalej, vysnívanej Violke nechám šteniatko. No dnes to už vnímam inak a viem že všetko sa deje z nejakého dôvodu :). V tej dobe som dostala ako "náhradu" za ňu druhé šteniatko. A tak som si v roku 2014 priviezla domov naše najväčšie trdielko - Rheiku (Daydream Delaware Xsara´s hope). Violka mala konečne spoločníčku na hranie a vymýšľanie. Rheiku sa mi podarilo úspešne uchovniť a tak sa začala jej výstavná a chovateľská kariéra. Jej prvý vrh bol odchovaný v jej chovateľskej stanici "Xsara´s hope" pod písmenkom "G". V roku 2017 som si zaregistrovala moju chovateľskú stanicu s názvom "Violet´s meadow" a následne v roku 2018 sa nám narodili naše prvé šteniatka - Vrh A. O rok neskôr som odchovala náš vrh B, z ktorého som si nechala tú najmilujúcejšiu Cori (Blooming Coralina Violet´s meadow). Nakoľko nás v roku 2020 navždy opustil náš milovaný Lucifer (Ares Karpatská svorka) rozhodli sme sa medzi nami privítať ďalšiu členku našej partie a tou je naša Dorka (Colette Gazdovstvo biela podkova) ktorá je hrdou predstaviteľkou nášho národného plemena - slovenský čuvač, Dory však bude bývať u nás vo firme ako strážny psík avšak raz za čas nás bude navštevovať aj u nás doma :). V roku 2021 som sa po dlhom rozhodovaní, šetrení si a hľadaní úplnou náhodou natrafila na plánovaný vrh šteniatok v Lotyšsku (zhodou okolností deň po tom, čo som sa rozhodla že hľadať už nebudem :D) a tak k nám do rodiny prišla naša Ella (Crown Princess Mia Baltic Brilliant) a nakoľko sa nám narodil aj vrh po psíkovi o akom som snívala dlhé roky, rozhodla som sa nechať si doma aj jeho dcérku s menom Deezy (Deezy Daisy Violet´s meadow).
momentálne máme na dlhééé roky stop stav na psíkov lebo na dvore máme až moc veselo :)....
Naše aktivity
V prvom rade sú moje baby domácimi miláčikmi, majú svoju vlastnú izbu s kúpeľnou oddelenú od časti kde bývame my, nakoľko ich je už hojný počet a ja žijem v rodičovskom dome, nemôžem ich mať všetky u seba v dome.
Našim asi najväčším koníčkom sú výstavy psov. Snažím sa aby výstavy pre mojich psíkov neboli "utrpením" ale miestom, kde si užívame spoločné chvíle. Možno preto si ani nepotrpím na 100% predvedenie mojich psíkov ale zameriavam sa na ich sústredenie a radosť z predvedenia.
Okrem výstav sa doma venujeme psím trikom, canicrossu, rekreačne turistike a v roku 2020 sme sa so psíkmi začali venovať kolobežkovaniu a hersenwerku. Samozrejme najviac spoločného času trávime so psíkmi pri prechádzkach prírodou, hraním sa, bláznením sa ale aj leňošením u nás na záhrade, poprípade behaním po výletoch.
Ako chováme?
Každé naše šteniatko je odchované v súlade s pravidlami FCI. Sme malá chovateľská stanica s malým počtom odchovov, nakoľko dbáme na kvalitu a nie na kvantitu. Naše šteniatka sú stredobodom pozornosti a venujeme im všetok náš čas a energiu, preto im hľadáme milujúce domovy kde budú plnohodnotnými členmi rodiny.
V chove používame psy zdravé, štandardnej výšky s typickou povahou pre plemeno samojed. Sú testované na všetky dostupné zdravotné a genetické testy, doporučené u tohto plemena. Naše psy aj šteniatka kŕmime kvalitnými granulami a do stravy im často pridávame aj iné doplnky živočíšneho či rastlinného pôvodu.
Čo je mojim cieľom?
Mojim cieľom v chove je odchovávať šteniatka, ktoré budú v prvom rade nenahraditeľnými členmi ich budúcich rodín. Kladiem dôraz na socializáciu, nakoľko si uvedomujem, že prvých 8 týždňov života je pre šteniatko a jeho dospelosť smerodajných. Myslím si, že pri výbere psíka do rodín by mala byť osobnosť šteniatka na prvom mieste, preto vždy budúcim majiteľom šteniatko/šteniatka ktoré spĺňajú ich požiadavky.
Okrem povahy a socializácie je pre mňa dôležité zdravie mojich psíkov a aj odchovaných šteniatok. Preto sa snažím nájsť psy s čo najlepšími výsledkami zdravotných či genetických testov. Na neposlednom mieste je u mňa exteriér psa. Každý chce mať doma krásneho psíka s typickým úsmevom a krásnou bielou srsťou. Snažím sa preto nájsť exteriérovo vyrovnané psíky, ktoré by mohli byť prínosom do môjho chovu. Chovateľstvo je beh na dlhú trať a preto si niekedy vyžaduje aj veľké množstvo kompromisov. Tie nám v budúcnosti ukážu či boli úspešné alebo naopak.
Som si vedomá toho, že žiadny pes nie je dokonalý avšak môj vnútorný pocit pri výbere rodičov šteniatok je u mňa najdôležitejší. Taktiež rátam s tým, že tento pocit sa môže niekedy zmýliť a šteniatka nie sú úplne podľa mojich predstáv, avšak myslím si, že k chovateľstvu toto patrí a nie vždy všetko musí vyjsť tak, ako sme si to vysnívali. Myslím si, že nie je dôležité hľadať spôsob ako odchovať ideálneho samojeda so stále vyššími nárokmi, ale práve naopak, snažiť sa o zachovanie povahy, zdravia a exteriéru tohto úžasného plemena tak, ako nám ho tu zachovali jeho zakladatelia.