Ako som prišla k plemenu samojed :)

01.09.2020

"Bolo by krásne mať psíka, ktorý by sa vždy usmieval spolu so mnou..."

Ako určite viete (a aj keď ste nevedeli, tak teraz už naozaj určite viete!), moja sestra Monika ma od raného detstva učila ako sa správať k zvieratkám a ako sa o ne starať. A nakoľko sme mali neustále plný dvor zvierat všetkého druhu, nemohli u nás chýbať ani psíky :)... Mali sme doma rôzne plemená ale aj krížence a ako som vyrastala, uvedomovala som si, že toto je vec ktorá ma robí šťastnou a chcela by som sa jej venovať celý život... 
Po prvom ročníku na strednej škole v Ivanke pri Dunaji som sa rozhodla zadovážiť si psíka, ktorý by bol iba môj a mala by som s ním to krásne puto, ktoré sa vidí vo filmoch. Po dlhom premýšľaní a pár hádkach doma s mamou, som ju presvedčila, že sme na šteniatko pripravené :D... A tak som začala hľadať vhodné plemeno. Istotu som mala v tom že chcem šteniatko s preukazom o pôvode. Veď predsa vieme prečo je šteniatko s preukazom lepšie ako to bez neho, či? 

Po dlhom študovaní pováh rôznych plemien, mi v hlave blikla žiarovka ktorá je drvivú časť môjho života vypojená z elektriny. Premietol sa mi obrázok vždy usmiateho, bieleho psíka s obrovským srdcom - samojeda. Stretávala som ich už od svojho detstva na výstavách psov a vždy som obdivovala veľkoleposť tohto plemena. A vtedy som si povedala, "bolo by krásne mať psíka, ktorý by sa vždy usmieval spolu so mnou..." a bolo to :)... Presne zapadal do mojich predstáv: byť pekný, nebyť vidieť v každom dvore, mať svoju hlavu, dobré zdravie a neskutočnú povahu.... Tiež som na zozname mala aby bol môj psík dokonale poslušný, no tá naša poslušnosť sa žiaľ k dokonalosti ani nepribližuje :D... 

© Xsara´s hope samoyeds
© Xsara´s hope samoyeds

Keď som už bola pevne rozhodnutá pre toto plemeno, začalo pátranie po chovateľskej stanici kde by plánovali šteniatka po výstavne úspešných, pekných a v neposlednom rade zdravých rodičoch. Našla som! Vybrala som si chovateľskú stanicu Xsara´s hope a rozhodla som sa im napísať nasledujúci e-mail: 

Dobrý deň,

Volám sa Paula a mám 15 rokov, žijem v dedinke pri Galante a študujem kynológiu v Ivanke pri Dunaji. Mala by som záujem o šteniatko z vrhu C. Ja a moja sestra chováme labrador retrieverov, papillonov a máme aj jedného československého vlčiaka... S vaším šteniatkom by som mala v pláne vykonávať dogtrekking, výstavy, agility a keďže máme rodinnú chatku na Donovaloch venovala by som aj nejaký čas aj saňovému záprahu, a chcela by som sa venovať aj canisterapii. Keďže študujem kynológiu (som prváčka) potrebujem sa aj pripravovať na maturitu so psíkom... Ja osobne by som si od vás chcela rezervovať fenečku. A chcela by som sa informovať o cene šteniatka. Pretože by to bol môj prvý psík ktorého si musím financovať sama. So sestrou sa venujeme výstavám a ja som sa začala venovať aj agilitom s naším papillonom- Libinkom. Máme už odchované 3 vrhy šteniatok.

Vopred ďakujem za odpoveď.

Benkovičová Paula


Úprimne, veľmi som sa bála ceny za šteniatko a toho či ma vtedy v mojich 15-tich rokoch nepošlú chovatelia kade ľahšie. Ale za pokus to stálo :D... Na ďalší deň mi prišiel krásny e-mail že sa chovateľke ako záujemca o šteniatko pozdávam a tak po niekoľkomesačnom šetrení si, som sa dočkala a Violka bola na svete a o pár týždňov už aj spoznávala svet u nás :)....  No a samozrejme môj zoznam s plánmi o vykonávaní rôznych aktivít so psíkom sa postupne zužoval až sme sa ničomu poriadne nevenovali, skôr sme to iba okúsili... :) 

Dúfam že ste sa pri tomto mojom prvom pokuse o blogovanie neunudili, a ak áno napíšte mi prosím aby som to už viackrát nerobila :D.

Ď. a dočítania!